29. 03. 2024 Miroslav 23°C Skoro jasno

Mýty a povery o striedavke

Autor: MS, V spolupráci
pexels tatiana syrikova 3933263

Zdroj: Tatiana Syrikova/ Pexels

Verte či nie, striedavá osobná starostlivosť, tzv. striedavka sa, u nás ako forma porozvodovej/porozchodovej formy starostlivosti o dieťa, využíva už vyše desať rokov. Konkrétne od 1. júla 2010. Hádam žiadna téma v oblasti rodinného práva nevyvolala v spoločnosti taký ohlas, ako práve striedavka. Jedni ju chvália, iní zatracujú. Aké sú o nej najčastejšie mýty a povery?

1. Čo je to vlastne striedavka?

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa, ľudovo povedané striedavka znamená, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti oboch rodičov. Jednoducho povedané, striedavka znamená, že dieťa je striedavo s každým z rodičom v určitom pravidelnom časovom intervale, počas ktorého sa rodič o dieťa osobne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby.

Ak chcete vedieť, aký je rozdiel medzi osobnou starostlivosťou o dieťa po rozvode a striedavkou, prečítajte si náš článok: Porozvodová starostlivosť o dieťa 

2. Ak sa ako rodičia na striedavke dohodneme, súd nám ju len odklepne a nič neskúma?

No, toto nie je pravda. Aj keď by sa na prvý pohľad zdalo, že čo už len do toho má čo hovoriť súd..., aj keď sa ako rodičia dieťaťa na striedavke dohodnete, bude súd skúmať, či táto forma starostlivosti o dieťa bude pre neho tá najlepšia. V práve tomu hovoríme, že súd musí a aj bude skúmať najlepší záujem dieťaťa.  Na ten účel je v konaniach o maloletých ustanovený takzvaný kolízny opatrovník (pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR), ktorý nestranne dohliada nato, aby medzi rodičmi nevznikala kolízia ich záujmov voči dieťaťu.

Častokrát sa rodičia na striedavke dohodnú, avšak táto vôbec nevyhovuje dieťaťu (nízky vek dieťaťa, príliš veľká vzdialenosť bydlísk jeho rodičov, školské povinnosti a podobne). Popravde vyhovuje viac rodičom ako dieťaťu a práve súd na tomto mieste vykonáva akéhosi strážcu a skúma, či je striedavka pre dieťa vôbec vhodná. Teda dohoda rodičov o striedavke ešte neznamená, že ju aj súd schváli, a že je pre dieťa vhodná.

3. Musia so striedavkou súhlasiť obaja rodičia?

Nie, nemusia. V prvom rade bude najlepšie ak sa na striedavke dohodnú obaja rodičia. To je ten lepší prípad tak pre rodičov ako aj dieťa. Rodičia sa dohodnú, ako bude ich striedavá starostlivosť o dieťa reálne vyzerať, aké budú časové intervaly ich starostlivosti, ktorý z rodičov a v akom rozsahu sa bude podieľať na jeho výžive, ako to bude so školskými povinnosťami. Samozrejme, nezabúdajte nato, že každé dieťa musí vedieť o tom, v akej starostlivosti bude. Je to jeho právo a je viac než nutné to rešpektovať.

Ak však so striedavkou súhlasí len jeden z rodičov (najčastejšie pôjde o toho, kto podal návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, resp. je iniciátorom dohody o striedavke) a druhý sa domáha toho, aby dieťa bolo zverené len jemu do jeho osobnej starostlivosti, situácia sa značne komplikuje a dieťa je medzi dvoma kameňmi. Preto platí, že ak so striedavkou nesúhlasí ten z rodičov, ktorý chce mať dieťa vo svojej osobnej strarostlivosti, súd môže nariadiť striedavku aj proti vôli tohto rodiča. Ak by však so striedavkou nesúhlasil jeden z rodičov kvôli tomu, že nemá záujem sa o dieťa osobne starať a nejaví o neho záujem, súd nemôže striedavku nariadiť.

4. Pri striedavke sa nikdy neurčuje výživné na dieťa.

Nie je to pravda a ide na najčastejší mýtus o striedavke, s akým sa stretávame v praxi. Spolu s konaním o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú deti, musí súd vždy rozhodnúť tiež o výživnom na tieto deti a výživné musí byť jednoznačne určené. Bez dohody rodičov o výživnom sa rozvod nekoná.

Ak chcete vedieť viac o výživnom, čítajte Rozvod a alimenty, ako to vlastne je?

Mohlo by sa zdať, že ak je dieťa napríklad dva týždne u matky a dva týždne u otca, logicky výživné platí ten rodič, u ktorého dieťa po dobu dvoch týždňov reálne aj je a ten uhrádza všetky jeho výdavky. Tento model je spravodlivý len v prípade, ak majú obaja rodičia približne rovnaké majetkové pomery  (napríklad približne rovnakú mzdu a životnú úroveň, stav majetku). Ak by však mala matka napríklad mzdu 650 EUR a otec 2.500 EUR, je zrejmé, že vzniká nepomer a matka za dva týždne osobnej starostlivosti o dieťa zo svojej mzdy nemôže pokryť potreby dieťaťa v rovnakej výške výživného ako otec dieťaťa, nakoľko tento má vyšší príjem. Preto platí, že súdom neurčená výška výživného pri striedavke bude skôr výnimočná, určite nie automatická, ako sa mnohí domnievajú a mylne si myslia, že ak sa na striedavke dohodnú, súd nebude skúmať ich majetkové pomery a neurčí im výživné na dieťa.

Opak je pravdou, súd majetkové pomery oboch rodičov skúma vždy.

>> Všetky články z rubriky Právna poradňa 

vizitka

Komentáre Napíšte užívateľskú recenziu

  • súdené rodiny 08.01.2021, 09:21

    Osobná starostlivosť: Je dieťa prirodzené vychovávať otcom a matkou alebo emočne týrať?

    V dobách socializmu sa v našom právnom systéme pri rozvode manželstva začal uplatňovať komunistický model rodiny a výchovy detí v jednote s pionierskou organizáciou. Zdá sa, že ten hľadel v prvom rade na práva štátu, nie rodiny tvorenej otcom, matkou a dieťaťom. Aj prirodzená spoločná výchova detí otcom a matkou (pokiaľ rodič dobrovoľne neodmietol vychovávať dieťa alebo sa nedohodli na starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi) šla bokom.

    Slovensko opustilo komunistický model rodinnej výchovy dieťaťa

    Posledný krát bolo zákonom umožnené na Slovensku zveriť dieťa do výchovy 31.3.2005. K praktickému zrušeniu zverovania detí do výchovy prišlo na celom Slovensku 1.4.2005. Nová zákonná úprava porozvodovej starostlivosti ponecháva deti vo výchove obidvoch rodičov a výchova detí je povinnosťou obidvoch rodičov aj po rozvode manželstva.

    Slovensko nerobilo výskumy, ktoré by zistili, ako pôsobí odňatie dieťaťa z výchovy jedného z rodičov na rodinu. Prax si vyžiadala od roku 2010 v našej krajine využívať v Európe aj vo svete osvedčenú formu porozvodového usporiadania, zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
    Na Slovensku sa znenie „súd určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti“ dostalo do legislatívy od 1.4.2005 zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine z 19.1.2005, ktorým sa zrušil zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení „súd určí, komu dieťa zverí do výchovy“.

    Od 1.7.2010 novela zákona o rodine zaviedla do slovenskej legislatívy inštitút osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi. Je príznačné, že návrh novely v NR SR odhlasovalo všetkých 21 prítomných žien – poslankýň SMER – SD, SDKÚ – DS, SNS, SMK – MKP, ĽS – HZDS a KDH, Milada Belásová, Ágnes Biró, Marta Damborská, Darina Gabániová, Monika Gibalová, Lea Grečková, Magda Košútová, Zdenka Kramplová, Jana Laššáková, Viera Mazúrová, Emília Müllerová, Ľudmila Mušková, Oľga Nachtmannová, Tatiana Rosová, Ľubica Rošková, Mária Sabolová, Beata Sániová, Klára Sárközy, Katarína Tóthová, Jana Vaľová a Renáta Zmajkovičová, na základe požiadaviek slovenských detí na primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukciu ich porozvodovej traumatizácie a prispenie k ich citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju, aby súdy zverovali deti do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a práva detí na výchovu svojimi rodičmi neboli redukované na pár dní do mesiaca.

    Komunistický model rodiny a výchovy detí po rozvode rodičov je u nás v súdnych rozhodnutiach stále menej uplatňovaný, keďže sa ukázalo, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v znení, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, zaručuje sa osobitná ochrana detí, a je aj v rozpore so zákonom o rodine v znení, spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža, spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa, spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny, rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie, rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a zasahuje do tradičných rodičovských práv a povinností, aj práv a povinností detí, svojim rodičom prejavovať primeranú úctu, rešpektovať ich a spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o nich a ich výchovu a preto súdy stále častejšie umožňujú deťom osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, najmä keď otec aj matka spĺňajú základné podmienky na zdravú výchovu dieťaťa.

RSS kanál pre komentáre na tejto stránke | RSS kanál pre všetky komentáre

Napíšte komentár