Nenechajte si ujsť podobné podujatia!
Odoberajte naše novinky a sledujte nás na Facebooku
Rozprávali sme sa s mamami žijúcimi v zahraničí, ako vyzerá Veľká noc tam
Autor: Claudinka, Foto: sdetmi.com
Zdroj: Shutterstock
Vyspovedali sme slovenské maminy žijúce v zahraničí. O Veľkej noci sme sa porozprávali s Jankou z Trura z UK, Paolou z rakúskej Viedne, Katkou zo švajčiarskeho Zürichu a Evkou z talianskej Ancony. Prezradili nám, ako zvyknú tráviť sviatky a čo je u nich iné ako u nás.
Janka W. (37 rokov, 3 deti, Truro – UK)
Zdroj: Foto archív Jana W.
V škole mávajú deti prázdniny 19-20 dní. Veľkonočné trhy sa tu žiadne nekonajú, iba máme supermarkety preplnené vajíčkami, ale nie hocijakými - Angličania si totiž dávajú počas týchto sviatkov iba čokoládové vajíčka! Zvyk je zvyk, tradície treba dodržiavať a odovzdávať ďalej, inak by to neboli tradície.
Zvykneme tradične dodržiavať aj zvyky, ktoré sme si priniesli z domu – na Zelený štvrtok jeme špenát, na Veľký piatok jeme rybu a v pondelok mávame šibačku a oblievačku. Korbáč deťom upletiem z vrbového prútia a ten nám vydrží 2 - 3 roky. Otec ma to naučil, aj bratovi som vždy plietla ja. Na veľkonočný pondelok ráno šibú chlapci dievčatá a poobede naopak, dievčatá šibú chlapcov. U nás v rodine malí chlapci s otcami chodievali vždy po rodine, kde majú dievčatá. Teraz sa aj vyšibeme, aj popolievame, aj po obede hľadajú deti čokoládové vajcia po záhrade. Schová ich tam easter bunny, čo je anglický zvyk, že deti s košíčkami chodia po lúke a zbierajú vajíčka. Ja som ako malá mala šibačku veľmi rada, aj keď som sa musela 10x prezliekať. Zvykneme chodievať aj do kostola, keď akurát nie som v práci, väčšinou je kostol úplne plný.
Paola W. (36 rokov, 1 dieťa, Viedeň – Rakúsko)
Zdroj: Foto archív Paola W.
Veľkonočné prázdniny majú deti v škole od 4. do 14. apríla. Veľkonočné trhy sú dlhoročnou tradíciou v Rakúsku a konajú sa nielen u nás vo Viedni, ale aj v malých mestečkách a dedinkách. Najznámejší a najnavštevovanejší je veľkonočný trh pri Zámku Schönbrunn, kde sa predávajú krásne ručne robené dekorácie, darčeky a každoročnou súčasťou je aj workshop pre deti.
Slovenské zvyky tu vôbec nedodržiavame, nakoľko je môj manžel Rakúšan a on, ako aj jeho rodina a priatelia, boli zhrození, keď som im opisovala našu šibačku a oblievačku a mne to neprekáža. Ďalšie zvyky, ako maľovanie kraslíc či nejedenia mäsa sú však aj tu. Raz sa kamarátka rozhodla utiecť z Bratislavy pred šibačmi a strávila sviatky u nás a stala sa z toho pekná tradícia a my odvtedy každý rok trávime veľkonočné sviatky s ňou a jej rodinou.
Rakúsko je všeobecne veľmi veriace, ľudia tu chodia do kostola pravidelne a počas týchto sviatkov ešte omnoho častejšie. Dedinské farnosti robia workshopy pre deti s kraslicami a potom nimi ozdobujú dediny. Nedeľa pred Veľkou nocou patrí peknej tradícii – rodinky idú spolu do kostola s halúzkou a mačičkami, na ktorej majú uviazané stuhy podľa počtu členov rodiny a túto halúzku si nechajú farárom posvätiť a potom slúži ako dekorácia v dome.
Šibačka je tu vnímaná ako podporovanie násilia a páchania násilia na ženách. Bez šibačky a oblievačky sa tu teda musím zaobísť, ale páči sa mi zvyk hľadania veľkonočného zajaca. Rodičia schovajú v záhrade sladkosti, drobné hračky, vajíčka a deti ich musia nájsť. V tomto duchu sa organizujú aj rôzne súťaže – na lúkach, v parkoch. Je to ale určené skôr pre menšie deti, puberťáci už také nadšenie neprejavujú. Smutné je, že si niektorí rodičia tento zvyk „namodulovali“ a staršie deti zvyknú dostávať naozaj veľké a hodnotné dary, ako bicykel, playstation.. a to už podľa mňa s Veľkou nocou žiadne spojenie nemá.
Katka L. (28 rokov, 3 deti, Wädenswil Kanton – Zürich, Švajčiarsko)
Zdroj: Foto archív Katarína L.
Deti majú jarné prázdniny spojené so sviatkami, takže hneď po Veľkonočnom pondelku začínajú jarné prázdniny, ktoré trvajú 2 týždne. Na Veľkonočný pondelok býva najväčší veľkonočný trh v Bremgarten AG, kde je veľa predajcov a tento trh tam má tradíciu už cez 800 rokov.
Nedodržiavame tu žiadne zo slovenských zvykov, ale minulý rok (rok 2019) sme boli na dovolenke cez Veľkú noc na Slovensku v známom hotelovom rezorte a celá rodina, deti aj manžel, prvýkrát zažili naše tradície na vlastnej koži, dokonca sme si vyskúšali pliesť korbáče. Bolo to super, deti doteraz spomínajú a určite tam chceme ísť v budúcnosti znova. Doma si však zvykneme robiť výzdobu - na viacerých miestach vnútri v dome, ale aj pred domom, máme halúzky ozdobené vajíčkami. Ľudia to mávajú aj na balkónoch a kamoška to má v obývačke.
Každý kantón (Švajčiarsko má 26 kantónov – členské štáty) má svoje zvyky a obyčaje, ale jeden zvyk je rovnaký v celom Švajčiarsku. Deti hľadajú na Veľkonočnú nedeľu v prírode alebo v záhrade vajíčka, ktoré schoval Veľkonočný zajac. V kantóne Wallis je jedna prastará tradícia, kde rozdávajú chlieb, syr a víno. V Zürichu majú na Veľkonočnú nedeľu zvyk, ktorý sa vola „zwänzgerle“. Je to tzv. boj s 20 Rappen (švajčiarske mena, hodnota ako 20 centov) s uvareným vajíčkom natvrdo. Dospelý hodí 20 Rappen do vajíčka uvareného natvrdo, ktoré patrí dieťaťu a keď ostane tých 20 Rappen zapichnutých vo vnútri, tak vyhral dospelý. Je to dobrá možnosť, ako si deti nazbierajú vreckové, teda keď vyhrajú. Ešte mi napadá jedna tradícia, neviem, kde presne ju robia, ale volá sa to „Eier-tütsche“. Je to tiež s uvareným vajíčkom – buchnú sa o seba dve vajíčka so špicatou stranou navrch a koho vajíčko praskne, ten prehral. V niektorých dedinách zase radi ozdobujú fontány namaľovanými veľkonočnými vajíčkami.
Evka C. (38 rokov, 2 deti, Ancona – Taliansko)
Zdroj: Foto archiv Eva C.
Prázdniny majú u nás deti v škole zvyčajne od štvrtka pred Veľkonočným piatkom do stredy, takže týždeň. Počas veľkonočných sviatkov tu býva krížová cesta v noci, ľudia idú celým mestom a je to príjemný zážitok. V kostole dostaneme každý rok čerstvú olivovú ratolesť - vetvičku z olivovníka (viď. foto nižšie) a tú máme potom doma celý rok zavesenú vysušenú v kuchyni. Je to symbol palmovej nedele.
Celé sviatky sú v Taliansku o jedle. Veľa sa pečie. Rodina sa stretne, aby sa spolu naobedovali a išli do prírody. V obchode sa dajú kúpiť typické sladkosti – veľkonočné vajíčka (také veľké). Okrem vajíčok sa predáva aj sladkosť, ktorá sa vola colomba, čo znamená v preklade holubica a je symbolom mieru. V rodine sa nezvyknú obdarovávať iba deti, ale zvyknú si dať "darčeky" aj rodičia navzájom alebo deti im kúpia. Predávajú tu špeciálne balenia určené pre mužov alebo ženy. Podľa ceny balíčka je vnútri vždy nejaké prekvapenie. Ženy si tam v čokoládovom vajíčku nájdu náramok, šatku, kozmetiku alebo prívesok. Veľmi užitočný darček, ktorý určite každú ženu poteší. Je to tu taký darček, ktorý venujete, keď neviete, čo iné dať :D a sú tam veľakrát naozaj značky zvučných mien - pred dvomi rokmi tam mali Oregon hodinky a každý rok ten sortiment obmieňajú. Muži tam mávajú zväčša športové potreby či kľúčenku. Každý rok sa tešíme, čo si tam nájdeme, je to milá tradícia.
Nepoznajú tu našu klasickú šibačku ani oblievačku, ale podľa mňa je to lepšie. Ja som šibačku nenávidela. Doslova. Takže mi nemá byť za čím smutno. Možno za zdobením vajíčok, to tu tiež nepoznajú.
Zdroj: Foto archiv Eva C.
Mária, 2 deti, Írsko
Veľkonočné sviatky v Írsku sú spojené s dvojtýždňovými školskými prázdninami a patria medzi najväčšie sviatky v Írsku spolu so St. Patrick’s Day.
Toto obdobie je oslavované ako kresťanský sviatok, ktorému predchádza 6 týždňový pôst “Lent”, podobne ako na Slovensku, ktorý sa konči veľkým týždňom so Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom (Good Friday), Bielou sobotou (Holy Saturday) a Veľkonočnou nedeľou (Easter Sunday). Veľkonočné sviatky sú taktiež spojené s írskou históriou, a to Veľkonočným povstaním “Easter Rising”, kedy si Írsko vybojovalo svoju nezávislosť.
Veľkonočné obdobie je tiež spojené s jarným upratovaním, v minulosti pripisované ku návšteve kňaza, ktorý prišiel posvätiť dom. Tento zvyk naďalej pretrváva v dedinách a odľahlých častiach. Tradícia jarného upratovania sa udomácnila aj medzi mladými rodinami, umožňuje osláviť príchod jari, ktorá so sebou prináša „nádej a znovuzrodenie“ so zobúdzajúcou sa zeleňou, ktorou je Írsko tak známe.
Zdroj: Mária archív
Čo sa týka írskych veľkonočných tradícii sú veľmi podobné slovenským a to najmä ak hovoríme o tradíciách, ktoré boli praktizované našimi starými rodičmi. Keďže počas kresťanského pôstu sa v minulosti nesmeli jesť vajíčka, Veľkonočná nedeľa bola hostinou pre všetkých. Začínalo sa raňajkami s „volským okom“ a túto tradíciu dodržiavame aj naďalej. Jedna z ďalších írskych tradícia je “the clúdóg”. Vtedy lepšie zaopatrené rodiny zvolávali chudobnejších susedov a rodinu a obdarúvali ich vajíčkami, chlebom, mliekom a maslom. Na Veľkonočnú nedeľu sa v tu v našom kostole stretáva celá komunita osláviť sviatok Veľkej Noci a po návrate do našich domovov sa tradícia navštevovania a obdarúvania udržiava až do dnešných čias.
Medzi veľkonočné jedlá patria pečené jahňacie mäso, ale taktiež šunka ako na Slovensku. Čo sa týka koláčov, veľmi známe sú tu “hot cross buns”, ktoré mi pripomínajú vianočku, ktorá je jednou zo slovenských typických veľkonočných koláčov, ktoré mi tu veľmi chýbajú. Tradícia pečenia týchto buchtičiek pochádza z predkresťanských čias a kríž je symbolom posvätenia pečiva.
Zdroj: Mária archív
Tu v Írsku je známy veľkonočný koláč “simnel cake”, je to mandľový koláč so sušeným ovocím pokrytý marcipánovou hmotou a 11 marcipánovými vajíčkami, ktoré predstavujú 11 z dvanástich apoštolov, bez Judáša. Naša írska stará mama každú Veľkú Noc upečie niekoľko týchto koláčov a podaruje ich rodine, známym a taktiež lokálnemu kňazovi, čo je tiež jedna z veľkonočných tradícii a musím povedať, že je veľmi chutný.
Veľká noc tiež prináša radosť pre deti. Tak ako na Slovensku aj tu s deťmi vyzdobíme vajíčka a nimi potom domácnosť a záhradu. Maľovanie vajíčok je tradícia, ktorá je súčasťou viacerých kultúr, vajíčko je symbolom plodnosti a znovuzrodenie a pre deti široké spektrum možnosti ako ich vyzdobiť. Symbolom veľkonočných sviatkov a „nového života“ je aj veľkonočný zajko „Easter Bunny“, ktorý podľa tradície prináša vajíčka a u nás ich potom deti hľadajú po celej záhrade, čo je asi jedno z najväčších potešení nielen pre deti, ale aj dospelých. Keďže máme aj malého zajačika, ten na Veľkú noc dostane vždy extra mrkvičku.
Čo je krásne na rodinách s dvoma kultúrami, je možnosť predstaviť deťom dva svety a tradície, ktoré sú s nimi spojené a tak podporiť kultúrnu rôznorodosť a tým obohatiť priateľské a otvorené myslenie.
Najnovšie komentáre
20.04.2024, 08:59
Jarná súťaž o 3 rodinné vstupenky do Domu mora vo ViedniRomana Cígerova
Tešíme sa s rodinou
19.04.2024, 20:30
Jarná súťaž o 3 rodinné vstupenky do Domu mora vo ViedniGolhova Petra
Potesila by me vyhra
15.04.2024, 08:19
Výlet vláčikom motoráčikomJana z TN
Boli sme sa previezť vláčikom včera a bol to celkom fajn výlet. Vláčik nás z Trenčianskej Teplej vyviezol do dedinky Horné Srnie. Celkom pekná dedinka, dá sa tam ísť na zmrzlinu, pizzu a je tam niekoľko reštaurácii. Tie sú ale dosť preplnené cyklistami, keďže sem vedie cyklotrasa od Trenčína, Dubnice a aj z Brumova (CZ). Ešte by som napísala, že nejde o nejakú atrakciu, ale o stále fungujúci pravidelný spoj! Jazdí aj v týždni, cez víkendy, v lete, v zime, na Vianoce, jednoducho stále :-)
14.04.2024, 10:24
Nový park na Sysľovisku: obrie sochy, lamy či rozprávkovo-náučný chodníkJaroslav
Na lavičke chýba na operadle ešte jedna doska aj kvôli bezpečnosti.
Komentáre Napíšte užívateľskú recenziu
Táto stránka ešte nebola komentovaná.
RSS kanál pre komentáre na tejto stránke | RSS kanál pre všetky komentáre
Napíšte komentár