Život Adama 4

Autor: MS, Foto: bux.sk

Petko z Polemicu opäť o rebelskom tínedžerovi

Peter „Petko“ Opet zo skupiny Polemic napísal tínedžerskú sériu Život Adama, z ktorej sa stal hit. Po prvých troch je tu štvrtá kniha Život Adama a rebel sa konečne stáva tínedžerom!

„Sú to príbehy žiaka ôsmej triedy. Je to štvrtá a zároveň posledná zo série Život Adama. Posledná preto, lebo 3 bolo málo a 5 už veľa :),“ usmieva sa Petko.
Z Adama je už veľký človek, ktorý prerástol veľkosťou nohy, výškou aj váhou svojho otca a má svoj svet, ktorý už zostane iba jeho.

Adam má už trinásť rokov. Okrem dvoch mladších súrodencov má aj dvoch rodičov, ktorí sa mu stále starajú do života. Mať vlastných rodičov ako zdroj vreckového a plnej chladničky je fajn, ale oni majú stále dojem, že je potrebné ho ešte aj vychovávať. Smola!
„Dobre som mamu počul, ako tatkovi hovorila, že výchova účinkuje len do šiestich rokov dieťaťa. Život si viem predstaviť aj bez upratovania, vyprázdňovania umývačky riadu či chodenia na túry a ďalších vecí, na ktorých rodičom záleží,“ sťažuje sa Adam.

Našťastie existujú kamoši, s ktorými sa dajú spoznávať zaujímavosti sveta bez dozoru dospelákov. Keby to bolo na ňom, za námahu v škole, robenie domácich úloh a projektov by si udelil odmenu v podobe neobmedzeného času, ktorý by strávil na počíku e-športovaním. Na to si však ešte bude musieť pár rokov počkať.
Nuž, ťažký život majú tínedžeri!

Peter „Petko“ Opet je muzikant, spevák, autor hudby a textov. Realizuje sa najmä v skupine Polemic. Má tri deti, najstarší syn Adam ho priviedol na spisovateľskú dráhu. Napísal o ňom knižky Život Adama – Zápisky rebela z piatej triedy, Život Adama 2 – Rebel to má ťažké!, Život Adama 3 – Dvanásť rokov rebelom.

Začítajte sa do kapitoly z knihy Život Adama 4:

Umývanie riadu

Umývanie riadu je tá najodpornejšia práca, akú poznám. Špiniť si ruky zvyškami jedla, ktoré jedol niekto iný, drhnúť pripečené zemiaky z panvice alebo čistiť pol dňa zaschnuté taniere... Fuj! Naši majú natočené video, na ktorom mám asi sedem rokov a umývam riad. Sem-tam mi ho púšťajú. Už na ňom vidieť, aké znechutenie vo mne vyvoláva táto činnosť. Zistil som, že vekom sa to stupňuje. Rodičia to pochopili a s mamou som uzavrel dohodu, že spravím doma akúkoľvek inú prácu, len nech sa nevolá umývanie riadu. Jediná vec, ktorú musím okamžite po dojedení riešiť, je opláchnuť prázdny téglik od jogurtu horúcou vodou. Okrem vykladania umývačky, čo je moja úloha už dobré tri roky, radšej vynášam smeti, vysávam či zametám dvor. V krajnom prípade hľadám v koši opratých ponožiek páry, hoci je tam vždy najmenej dvadsať sólistov, ktorým sa stratila partnerská ponožka. Takže prakticky je ten kôš vždy plný aj po spárovaní. To mi celkom vyhovuje od chvíle, keď ma začalo baviť nosiť iné ponožky. Čím odlišnejšie, tým lepšie.
Napríklad jedna čierna a druhá tmavozelená s banánovým vzorom.
Dobrovoľne sa do žiadnej z týchto domácich prác nehrniem, to je jasné. Som predsa muž a mal by som prednostne riešiť chlapské veci, ako je dizajnové zlepšenie dverí do mojej izby alebo výzdoba pracovného stola fixkou. Práve som sa super najedol. Mali sme pečené kura s ryžou a kompótom od babky. Zdvihol som sa od stola s tanierom v ruke, podišiel k umývadlu v kuchyni a chcel som ho opláchnuť.

Milan Buno, literárny publicista