19. 03. 2024 Jozef 11°C Skoro jasno

Legenda o Svetlonosovi

Autor: Laura , Foto: sdetmi.com
pxfuel.com

Zdroj: pxfuel.com

Vyrezávanie jesenných plodov - u nás najmä zemiakov a repy - je staré niekoľko storočí. Na slovenských dedinách s tým začínali po zbere repy, už okolo 20.- 25. októbra, podľa počasia. A akurát im vydržali do Všechsvätých. Na pamiatku zosnulých ich niekde likvidovali práve preto, aby "obživli mŕtvi" nenašli cestu domov. Ale niekde ich nechávali aj dlhšie (záležalo od poverčivosti danej rodiny, domu, obce...).

Súviselo to s legendou o Svetlonosovi, ktorý bol taký zlý, že keď zomrel, vyvrhlo ho aj samo peklo, ale diabol mu dal na cestu žeravé uhlíky. A on si ich dal do vydlabanej repy. Niekde mal podobu malého chlapca so žeravými očami, ktorý rástol do nadprirodzenej veľkosti. Zvádzal ľudí zo správnej cesty, vábil do močiarov, vodil ich po poliach či po cintorínoch. Mal moc najmä nad tými, čo nemali čisté svedomie. Lákal nielen svetlom, ale aj plačom a volaním po mene. Úmyselne či nechtiac ho mohol privolať človek, ktorý po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním sa alebo pomyslením na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko či štedrovečerné jedlo. 

U nás sa okrem tejto legendy hovorilo, že na Svetlonosa sa po smrti premení každý kto ukradol omšové víno, kostolnú sviečku, či peniaze zo zvončeka. A tiež deti, ktoré zomreli nepokrstené. A títo potom svojím svetlom lákajú pocestných do močiarov alebo ku skalnatému zrázu. Preto si ľudia robili vlastných svetlonosov, aby im ukazovali cestu domov v období, keď sa tak skoro stmieva. 

Okrem toho to bolo aj krásne - vyrezávali totiž nielen tváre, ale rôzne krásne ornamenty. V 50. rokoch sa na toto zabudlo, resp. sa zakázalo, lebo sa rozchýrila povera, že aj títo po smrti nenájdu pokoj a skončia ako svetlonosi a aby ľudia neutekali z práce. 

Napíšte komentár