Zhodnotenie roka jednej matky trojročného škôlkara a ročnej čertice

Autor: Petula , Foto: Petula

deti

Koniec roka je ozaj za rohom a môžem o ňom povedať, že bol turbulentný a totálne šialený. Pre mňa ako z inej krajiny. Asi inak to ani pomenovať neviem. Nový rok som vítala s našim novorodeniatkom, ktoré to rozbalilo naplno a hlučne koncertovalo v mojom náručí až do druhej ráno. Dá sa povedať, že u nás platilo "Ako na Nový rok, tak po celý rok".

Ružové okuliare som si veľmi rýchlo dala dole už v prvých týždňoch s maličkou. Môj muž si vzal dovolenku, aby ma odbremenil. No ako to chodí, bolo by to tak až moc zvláštne a jednoduché, že? Choroba zaúradovala. Zistila som však, že sa viem aj úplne chorá postarať o celú svoju chorú rodinu a novorodenca a to celý mesiac.Takáto super schopnosť sa určite ešte zíde :).

Na ďalšie mesiace som našla jednu výbornú kamošku, ktorá mi pomáhala. Sušička. Prišlo obdobie grciek, ktoré trvalo dlhých sedem mesiacov. Zrazu som si pripadala ako modelka počas šou, ktorá sa v priebehu mihnutia oka prezlečie do štyroch outfitov počas dňa a to isté spraví aj so svojou malou parťáčkou (odmyslite si samozrejme umyté vlasy, líčenie a oholené všetko :)). Vtedy kamošku sušičku veľmi oceníte, najmä, ak otočíte v zime dve práčky, ktoré sa ešte aj stihnú osušiť a odpadne žehlenie. Paráda, že? Ako mama malej refluxáčky som však prišla s mnohými vychytávkami. Napríklad, že podbradníky a slintáčiky veľmi dobre poslúžia, aby ušetrili nejedno prezliekanie. Tieto "grckáčiky", ako som ich nazvala, boli ozaj super. Stačilo ich mať tak 30 a postačili na dva dni a ušetrili veeeľa prezliekania. Najmä ak si predstavíte prezliekať ogrckané bábo, ktoré sa medzitým dvakrát ešte pogrcká. Takzvané prezliekanie na druhú občas tretiu.

Nosenie v šatke bolo doposiaľ naozaj španielskou dedinou. Pri plačúcom mimine, ktoré je vkuse ogrckané som sa to musela naučiť a zdokonaliť v priebehu jedného dňa. No kto by to kedy povedal, že budem okolo seba viazať kus obrovskej látky, do ktorého dám bábo, aby sa vyspalo bez toho, že mlieko pri zaspávani alebo v spánku vyleje alebo vygrcne na seba, mňa či na všetko okolo v byte. Ten byt nespomínam náhodou :) Dodnes nachádzam na kusoch nábytku pozostatok tejto mlieko špliechajúcej doby. Viete, v čom to bolo dobré? Naučila som sa, že je dôležitejšie mať šťastné dieťa ako uprataný byt. Ozaj silný poznatok, ktorý si ponesiem celý život. Takto spútané sme sa stali nerozdeliteľné parťáčky, pri umývaní riadov, upratovaní, utieraní zadku staršiemu bratovi, či sedení krátkeho či dlhého rozsahu na WC :)

Ako veľmi zaujímavé hodnotím obdobie medzi druhou polovicou refluxového obdobia a cvičením Vojtovky. Vtedy sa zo mňa stal superplánovač schopný organizovať cvičenie Vojtovky medzi dojčeniami tak, aby som dosiahla minimálnu stratu mlieka mimo bruška mojej malej princezničky a docielila maximalizáciu efektivity cvičenia a napredovania. Misia splnená.

Konečne prišiel august, kedy sme sa nadobro s ujom refluxom rozlúčili. September však priniesol ďalšie zaujímavé poznanie. Škôlka. Moje zlatíčko, syn, ktorý sa počas posledných mesiacoch stal samostatne hrajúca a v rámci možností aj samostatne fungujúca malá bytosť zrazu opustil hniezdo domova. No nekonalo sa žiadne wau. Zrazu pozerám, že čo teraz s malou? Doteraz bola ako sledovateľ hry malého zabávača prípadne účastník bitky o hračky. Keď prvýkrát ochorel, opäť sa táto rola vrátila do normálu :) Viete, čo je šialené? Naša najmladšia od septembra vlastne ani nebola zdravá viac ako týždeň. Vysávač a odsávačka sa nám tu povaľujú akoby už boli súčasťou našich životov a ja som svoju rolu hlavného odsávač zdokonalila tak, že nemám problém túto činnosť vykonávať v akúkoľvek hodinu a samozrejme sama. Babuľka pochopila, že musí pár sekúnd vydržať a tak sme už celkom parťáčky aj v tomto. S čím sa mi ťažko zmieruje je počet návštev lekárky od septembra a množstvo liekov a antibiotík. Už viem, že Hemofily či Moraxella nie sú smiešne rozprávkové bytosti a zdokonalila som sa v poznaní všetkých druhoch kašľa, či choroby podľa odtieňov soplíka.

Neskoré nočné hodiny venujem sebe. Varím, umývam riady a keď sa podarí raz či dvakrát za mesiac pozriem s mužom film. Aby som ostala v pri zmysloch, píšem pre vás články, nahadzujem podujatia a až dvakrát večer sa mi podarilo ísť a hodinku a pol s kamoškou do neďalekého pubu. Spánok je totiž pre našu slečinku od bábätka strata času a uspávanie sa zúžilo iba na kočík, prso či nosič. Má v tom slečinka jasno.  Ale to sa poddá ako všetko :)

Dovoľte mi teda zbilancovať môj rok:
Počet šedivých vlasov - nárast o 50%
Počet nervových zrútení - prestala som počítať asi pri 10
Počet matiek v blázinci - 0 (zatiaľ :))
Počet šťastných detí - 2

Prajem vám do nového roka, aby ste našli 5 minút na vašu teplú kávu či čaj, aby ste mali umyté vlasy a oholené nohy, aby ste nevzdali nikdy optimizmus. Všetko raz prejde a budete na to s úsmevom spomínať :)

Vaša Peťula, mama dvoch malých huncútov

Komentáre Napíšte užívateľskú recenziu

Túto stránku zatiaľ nik nekomentoval. Buďte prvý!

RSS komentárov na tejto stránke | RSS všetkých komentárov

Napíš komentár