Maminka, veľmi ťa ľúbim

Autor: Petula , Foto: pexels.com
love heart romantic gift

Zdroj: pexels.com

"Maminka, veľmi ťa ľúbim". To je najkrajšie vyznanie, ktoré ako mama môžem počuť. Ani si už nepamätám presne, kedy mi to môj Škôlkar prvýkrát povedal. Ale milujem tie momenty, keď mi to povie len tak a objíme ma. Alebo to použije v situácii, kedy niečo zlé spraví a ja sa veľmi hnevám. Úplne ma to odzbrojí. Neostane mi nič iné, len ho objať a povedať, mu to isté. Vtedy ide všetko bokom a sme len môj syn a ja a pri objímaní mu tichučko vravím, že nech už to nespraví, aby som sa nemusela hnevať. On prikývne a ostane ticho v objatí.

So synom sme od bábätka milovali knihy a čítanie. Veľa som sa s ním rozprávala a aj napriek tomu on sám začal rozprávať vo vetách až keď mal okolo dva a pol roka. Pamätám si to presne, lebo som už bola v deviatom mesiaci a čakali sme Čerticu. Našťastie to nie je tak dávno a sú to kúzelné momenty. Často som mu rozprávala o tom, aké to bude, keď príde jeho sestrička na svet. Ako bude mať konečne parťáčku na hranie, keď vyrastie. On sa len usmieval a hladkal mi bruško. Občas len tak od radosti vyskočil a bolo vidieť, že mi veľmi chce niečo povedať, ale nevie ešte ako. Prvá "veta" nenechala na seba dlho čakať. "Bábo, poď von!". Nevedel sa jej dočkať a opakoval to každý deň až do jej príchodu.

Zaujímavé boli aj ďalšie vety. Keďže tato sa zo spálne nadobro odsťahoval, aby sa vyspal, pokojne odfukoval v izbe so Škôlkarom. Raz ráno vstal Škôlkar veľmi skoro. Pozrel na tata a zakričal "Tato, otvor oko! Vonku už deň!" (oči ešte v tej dobe povedať nevedel a slovesá pribúdali až postupne :))  Raz prespával u babky. Tesne pred spaním ho poslala ešte na wc. On chvíľku sedel a potom skonštatoval: "Nejde. Asi mám pokazený pipík". Sú to skrátka perly. A niektoré mám takto zaznamené v správach či mailoch od manžela či babky, ktorí mi ich poslali.

Každá maminka má niekoľko takýchto peričiek, spomienok, ktoré si uchováva v pamäti. Sama sa pri písaní týchto viet usmievam a vracia ma to späť, rok, rok a pol dozadu a prežívam ich znova. Pri mojej pamäti mi je však jasné, že na mnohé si o ďalší rok nebudem vedieť spomenúť. Správy môžem omylom vymazať, či stratiť. Som preto veľmi rada, že sme v našej partičke vytvorili krásny zápisník, ktorý sme sa rozhodli vydať nielen pre seba, ale aj iné maminky či babky, ktoré si chcú tieto perličky zapísať. Darček, ktorý si sama rada venujem :) Len tak. Ak by ste tiež taký chceli, predobjednajte si ho tu.

PS: Aké najkrajšie vyznania ste počuli od svojich detí?

Vaša Peťula, mama Čertice (1 rok) a Škôlkara (3,5 roka)

Ak sa vám to páči, prečítajte si aj:
Kde má to dieťa vypínač?
Zhodnotenie roka jednej matky trojročného škôlkara a ročnej čertice

Komentáre Napíšte užívateľskú recenziu

  • Ivana 20.03.2019, 19:14

    Dcera, keď mala 4 roky: mami, ja som tak šťastná, že si sa narodila babke.
    Keď mala 5 rokov: mami, ja ťa ľúbim veľa, veľa, veľa.... ja to neviem povedať, lebo by som musela hovoriť veľa, veľa až do rána

RSS komentárov na tejto stránke | RSS všetkých komentárov

Napíš komentár