27. 09. 2021 Cyprián 24°C Občasný dážď

Zbyňovský skalný budzogáň

Autor: MS, Foto: sdetmi.com
Adresa:Zbyňov Telefón: -- www:stránka organizátora
Hodnotenie:

V Rajeckej doline, na svahu vrchu Žibrid sa nachádza veľmi zaujímavý prírodný úkaz - Skalný budzogáň. Tento výtvor prírody sa zaradil medzi najkrajšie prírodné krásy na Slovensku. 

K budzogáňu sa možno dostať náučným chodníkom z centrálneho kúpeľného parku v Rajeckých Tepliciach po žltej značke, tiež značeným turistickým chodníkom z obce Zbyňov alebo z opačnej strany – z obce Súľov. Nachádza sa asi 2 hodiny pomalej a pohodlnej pešej chôdze. Skalný Budzogáň (720 m n. m.) má podobu zovretej päste a je vysoký približne 12 m. Posledný úsek cesty má mierne stúpanie, ktoré môže deti trošku zmoriť, ale čas im môžete spestriť rozprávaním príbehu o obrovi, ktorý zaujme okrem detí aj dospelých.

Príbeh o obrovi

Obor rád potuloval po krajine až raz narazil na vľúdnu, utešenú, panenskú krajinu Rajeckej doliny. Hovorí sa, že veľkosť jeho čižmy by dokázala zakryť celé Rajecké Teplice. Ako doputoval do našich končín, rozhodol sa tu na chvíľku zastaviť a nabrať nových síl pri odpočinku v hornatej a zalesnenej krajine. Po dlhej vandrovke z ďalekých krajov tak vysmädol, že vypil celé Rajecké jazero, ktoré dnes už len ťažko možno nájsť. V blízkom okolí však existuje niekoľko náznakov, kde sa kedysi jazero nachádzalo. Traduje sa, že také množstvo rýb na jednom mieste bolo možné uloviť najbližšie niekde na mori Dolnej Zeme.

V Rajeckej doline v tom čase pradávnom rástlo aj najmohutnejšie stromisko na celom šírom svete. Ľudia ho nazývali Hromodubom. Ale obor mal takú veľkú silu, že dokázal Hromodub úplne vykoreniť a navyše si z neho ešte aj budzogáň vystrúhať. Všetky brezy, smreky, ba aj buky a ostatné duby budzogáňom dokonale vyčistil, a tak sa väčšia časť Rajeckej doliny odkryla i nastavila svoju tvár slnku. Slnko sa veľmi často začalo opierať na odkryté skaliská. Stále viac a viac. Odvtedy ich ľudia nazývajú Slnečné skaly. Ako ich tak slniečko ohrievalo, obrovi sa zažiadalo oddýchnuť si pred ďalšou cestou. Po výdatnom obede sa teda uložil na skaly.

Lenže pospolitý ľud, odjakživa skúšaný drsnou prírodou, si predtým každý rok nazbieral miazgu z Hromoduba do zásoby, na horšie časy, na zimné večery, aby si jej zapálením posvietili v dlhých tmách. A tak milému obrovi, ktorý tvrdo spal, natierali chodidlá nôh miazgou. Ten sa tak ešte v polospánku prilepil k zemi. Po prebudení zistil, že sa z miesta nemôže ani pohnúť. A tak v návale zlosti zahodil budzogáň ďaleko od seba a ten ani hviezda letiaca nočnou oblohou dopadol na pôvodné miesto, kde ešte pred príchodom obra rástol Hromodub.  Až na tretí deň sa obrovi podarilo odlepiť sa od trávnatej zeme. Ihneď sa cez kopce pozrel smerom na zahodený budzogáň: „Pre teba som stratil zbytočne tri dni svojho obrovitánsky drahocenného času! Bodaj by si skamenel!“

Od toho času až do dnešných dní nám v zemi zapichnutý budzogáň pripomína, že kradnúť a veriť obrom sa nemá, ba ani nedá a že ľudia si majú zakaždým pomáhať. Treba sa ísť pozrieť, či tam ešte naozaj stojí...

Mapa: N 49° 7′ 41″ E 18° 37′ 12″

Mapa sa nahráva...

Napíšte komentár