25. 04. 2024 Marek 13°C Polooblačno

Na Hromnice o hodinu více

Autor: Maria Bodnarova
candles 4298297 1280

Zdroj: pixabay.com

Druhého februára sa obdobie zimy láme na dve časti a začína sa jej druhá polovica.


Od prvého zimného dňa sa deň predĺžil asi o hodinu. 
Ľudia verili, že práve na Hromnice sa stretávajú magické sily - zimná a jarná. Aj preto patria Hromnice k jedným z najvýznamnejších pranostických termínov. Ľudia vo všeobecnosti verili, že čím väčšia je zima na Hromnice, tým bude lepšia úroda, teplejšie leto a skoršia jar. Jasné či teplé Hromnice zasa predpovedali tuhú zimu, zlú budúcu úrodu a teda aj chudobu. 

Od toho sa odvíjali aj rôzne pranostiky:

  • Keď na Hromnice sneh a vietor duje, to skorý príchod jari zvestuje.
  • Raduje sa gazda, keď si na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice.
  • Ak svieti slnko na Hromnice hojnosť žita a pšenice.
  • Na Hromnice kalužky, budú jablká aj hrušky.
  • Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu. 
  • Keď slnko svieti na Hromničku, zbieraj aj slamu na chodníčku

Gazdiné na Hromnice zvykli varievať čo najdlhšie slíže či šúľance s vajíčkom, aby konope bolo pekné, dlhé a „hlavaté“. Z rovnakého dôvodu bolo tiež zvykom sánkovať sa či kĺzať na ľade. Čím bola dráha, ktorú zošmykli, dlhšia, tým dlhší mal byť aj ľan a konope. Predpovedať jeho dĺžku sa dalo aj podľa dĺžky cencúľov, ktoré viseli zo striech. Na Hromnice sa neodporúčalo robiť niektoré činnosti, napríklad šiť či pracovať v hore. Ak niekto zákaz porušil, hrozilo mu, že ho cez rok zabije blesk. 

Sviatok Hromníc má pôvod už v Starovekom Ríme v období Luperkálií, kedy sa robili obety a rituály, ktoré mali očistiť ľudí od hriechov a zabezpečiť plodnosť. Neskôr Hromnice slávili Slovania ako zasväcovanie bohu hromu a blesku a vládcovi neba Perúnovi. S nástupom kresťanstva sa tento deň začal pripomínať ako sviatok „Uvedenia Pána do chrámu“, kedy Mária priniesla do chrámu syna Ježiša po prvý krát a priniesla obetu v podobe baránka či holubíc za "očistenie" po šestonedelí.

Najznámejšiou kresťanskou tradíciou hromničných zvykov je posväcovanie sviečok Hromničiek počas sviatočnej omše. Ako značí ch názov, posvätené sviečky slúžili ako dôležitý ochranný prostriedok práve pred hromom a búrkou a chránili obydlia, úrodu i ľudí uviaznutých vonku v búrkeZapaľovali sa tiež pri umierajúcom, aby sa mu ľahšie odchádzalo na druhý svet, aj pri mŕtvom ako ochrana pred nečistými silami a aby mu svietili počas cesty na druhý svet. Uplatnenie mali aj ľudovom liečiteľstve ako pomôcky pri liečbe rozličných ochorení, najmä bolestiach hrdla.

Napíšte komentár